3 najlepšie knihy od Elizabeth Strout

Prípad Elizabeth strout Zdá sa, že sa približuje k paradigme obchodu objavenej s vitálnym stávaním. Malé príbehy, ktorými mnohí z nás začínali, tie príbehy prispôsobené každému momentu detstva či mladosti...

Pôžitok z písania niekoho, kto raz začne písať, sa akosi nikdy neopustí. Až do toho dňa, keď sa prevezme pojem povolania, ten nevyhnutný zámer rozprávať príbehy na exorcizáciu alebo sa túlať s väčším nasadením, vyjadriť vitálne vyhlásenie o zámeroch alebo odhaliť ideológiu, ktorá sa formovala v priebehu rokov.

A takto po štyridsiatke prekvitajúca spisovateľská verzia Elizabeth poskočila na prevažujúcu úroveň v tomto životnom zasvätení. Je pravda, že toto všetko sú moje špekulácie, ale nejakým spôsobom každý spisovateľ, ktorý sa objavuje v zrelom veku, poukazuje na svoj vlastný vývoj kreativity, ktorý prebieha paralelne so skúsenosťou a konečným zámerom zanechať svedectvo, ktorým je vždy rozprávať príbehy.

V realistickom a triezvym štýle, Elizabeth Strout často poskytuje psychologické romány, v tom zmysle, že nám dáva možnosť osloviť subjektívny priestor sveta vybudovaný na podmienkach postáv, ktorými všetci sme, a ktoré sú v interakcii s našimi každodennými životmi.

Náročná úloha, v ktorej Elizabeth Strout vyvažuje dialóg a myšlienky v stručnom jazykuso zložitosťou potrebnou na vytvorenie takýchto subjektívnych nastavení bez toho, aby sme prepadali psychologickej pedantnosti, dogmám alebo výrazným úmyslom.

Alžbeta nám predstavuje duše, duše postáv. A my sme tí, ktorí rozhodujú o tom, kedy nás vzrušujú, kedy sa hlboko mýlia, kedy premeškajú príležitosť, kedy potrebujú striasť vinu alebo zmeniť pohľad. Dobrodružstvá o existencii sveta vybudovaného z prizmu absolútne empatických postáv.

Najlepšie 3 odporúčané knihy od Elizabeth Strout

Ach William

Realizmus niekedy končí prehĺbením smerom ku kompendiu najhrubšieho existencializmu v kombinácii s predstavou subjektívnej povahy každej postavy. Druhá predstava o zápletke, ktorá všetko posype fantáziou prežívania strachu a viny. Iba dosiahnutie tejto presnej rovnováhy je v rukách autorov ako Strout, ktorí sú schopní vystopovať to, čo zostáva z duše v každodennom živote. Takto vznikajú príbehy ako tento, kde preskakujeme múry, kde je postavené vnútorné fórum Williama a tiež hviezdnej postavy tohto autora Lucy Bartonovej. V oboch prípadoch sa najintímnejšie odhalenie dostane k najdivokejšej stránke identity, k tajomstvám, ktoré ospravedlňujú naše správanie viac ako akékoľvek vysvetlenie, ktoré možno v tomto smere poskytnúť.

Lucy Barton sa nečakane stane dôverníčkou a podporovateľkou Williama, jej bývalého manžela, muža, s ktorým má dve dospelé dcéry, ale ktorý je dnes takmer neznámou korisťou nočných hrôz a odhodlaný odhaliť tajomstvo svojej matky.

Keď jeho nové manželstvo zakolísa, William chce, aby ho Lucy sprevádzala na ceste, z ktorej už nikdy nebude ako predtým. Koľko pocitov žiarlivosti, ľútosti, strachu, nehy, sklamania, cudzosti sa hodí do manželstva, aj keď je po ňom, ak je niečo také možné? A v strede tohto príbehu je neodbytný hlas Lucy Bartonovej, jej hlboká a trvalá úvaha o našej existencii: „Takto funguje život. Všetko, čo nevieme, kým nie je neskoro."

Olivový Kitteridge

Čo je ľudstvo? Možno tento román odpovedá na otázku. Pretože literatúra a autori odhodlaní vyrozprávať to, čím sme, zvnútra von, bezvýhradne sa zaoberajú zásadnou, existenciálnou, filozofickou a emocionálnou otázkou.

Magický realizmus obnovený z vízie Olive Kitteridge, ženy s dostatočnou vitalitou na to, aby žila v ochrannej škrupine, ktorá buduje nový svet podmienok a predsudkov, prirodzeného sebectva smerom k prežitiu. Ale najlepšia časť príbehu pochádza z autorkinej dekonštrukcie vlastnej koncepcie Oliveinho prostredia. Pretože pri mnohých príležitostiach sa musíme uchýliť k prehodnoteniu našej existencie a zbúrať staré múry vedomia.

Rutina je to zvláštne ochranné požehnanie, najmä s pribúdajúcimi rokmi. Zdá sa, že horizont smrti môže ustúpiť, ak my, ak tam Olive zostane, neohrozene plynúcim časom.

Akcia je potrebná na to, aby sme spoznali tých, s ktorými zdieľame zotrvačnosť vlastnú tomuto spôsobu života v takom druhu popierania. A Oliveho cesta k obnove je požehnaným príkladom, keď nás realita núti čeliť strachu, aby sme sa úplne oslobodili.

Olivový Kitteridge

Moje meno je lucy barton

V rámci toho zvláštneho New Yorku, pri toľkých príležitostiach profilovaného autormi ako napr Paul auster„Mohli by sme objaviť postavy ako tie, ktoré sa v tomto románe objavujú plné otvorenej intimity, vystavené interpretáciám dobrého čitateľa, ktorý vie, ako využiť výhody nehanebných existenciálnych interpelácií, ktoré sa k nám približujú.

Dve ženy žijú v tej istej nemocničnej izbe, Lucy a jej matka. Ale z miesta, kde sme sa s týmito dvoma ženami 5 dní stretli, sme cez sito ich súčasných pomerov navštívili tie miesta minulých spomienok.

Drsnosť Lucyinho života nás však konfrontuje s láskou, s jej potrebou, s jej hľadaním pod každým z našich krokov. Je smutné myslieť si, že k stretnutiam po rokoch medzi ľuďmi tak drahými ako matka a dcéra musí dôjsť kvôli smutným okolnostiam.

Ale kúzlo príležitosti slúži pre toto obojstranné svedectvo o živote zdieľanom v jeho najťažších chvíľach, vtedy aj teraz. Surovosť momentu odľahčujú tie príchody a odchody do iných momentov, kopanie pri hľadaní tých kvapiek šťastia, ktoré môžu oznámiť minimálnu hladinu optimistického prežitia.

Temnotu minulosti týchto dvoch žien možno premietnuť do tejto predstavy života ako zúfalo krátky nádych, bez možnosti vykúpenia za to, čo nebolo dobre konfrontované vo svetle následkov. Lucy je chorá, áno, ale možno je tento štadión jedinečnou príležitosťou, ak bude musieť byť všetko zatvorené pred tým predpokladaným časom, ktorý máme.

Moje meno je lucy barton

Ďalšie odporúčané knihy od Elizabeth Strout…

Lucy a more

Postavy ako Lucy Barton si tiež zaslúžia ságu. Pretože nie všetko budú dodávky detektívov alebo iných súčasných hrdinov. Prežiť je už hrdinský čin. A Lucy je naša preživšia, ktorá túži čeliť tomu najhoršiemu z antihrdinov alebo darebákov: sebe...

Keď sa jej mesto zmocňuje strach, Lucy Barton opúšťa Manhattan a krčí sa v meste Maine so svojím bývalým manželom Williamom. Počas nasledujúcich mesiacov budú oni dvaja, spoločníci po toľkých rokoch, sami so svojou zložitou minulosťou v malom domčeku pri prudkom mori, zážitok, z ktorého vyjdú premenení.

S hlasom presiaknutým „intímnou, krehkou a zúfalou ľudskosťou“ (The Washington Post) Elizabeth Strout skúma zákutia ľudského srdca v revolučnom a žiarivom portréte osobných vzťahov počas obdobia izolácie. V centre tohto príbehu sú hlboké väzby, ktoré nás spájajú, aj keď sme od seba: bolesť z utrpenia dcéry, prázdnota po smrti milovanej osoby, prísľub začínajúceho priateľstva a útecha starej lásky, ktorá stále trvá

Lucy a more

Bratia Burgessovci

Sme varovaní, že minulosť nemožno nikdy zakryť, ani zakryť, ani samozrejme zabudnúť ... Minulosť je mŕtvy človek, ktorého nemožno pochovať, starého ducha, ktorého nemožno spopolniť.

Keby minulosť mala tie kritické chvíle, v ktorých sa všetko zmenilo na to, čo by nemalo byť; keby bolo detstvo rozbité na tisíc kúskov podivnými tieňmi najkrutejšej reality; nebojte sa, tie spomienky sa nakoniec pohrabú a dotknú sa vášho chrbta, s vedomím, že sa otočíte, áno alebo áno.

Malé mestečko v Maine ... (aké dobré spomienky mi Maine prináša, z krajiny duchov Stephen King), deti potlačené proti tvrdosti zlomeného detstva. Plynúci čas a útek vpred, ako utečenci zo Sodomy, ktorí sa chcú stať sochami soli predtým, ako budú musieť obnoviť chute minulosti.

Jim a Bob sa snažia, aby ich životy boli ďaleko od toho, čím boli, a boli si istí, že aj keď minulosť nedokážu pochovať, môžu sa od nej vzdialiť. New York ako ideálne mesto na zabudnutie na seba. Ale Jim a Bob sa budú musieť vrátiť. Sú to pasce minulosti, ktoré vás vždy vedia pre svoju vec získať späť...

Synopsa: Jim a Bob, prenasledovaní podivnou nehodou, pri ktorej im zomrel otec, utiekli z rodného mesta Maine, zanechali tam svoju sestru Susan a usadili sa v New Yorku, hneď ako to vek dovolil.

Ich krehká emocionálna rovnováha sa však destabilizuje, keď ich Susan zúfalo volá o pomoc. Bratia Burgessovci sa tak vracajú do zákulisia svojho detstva a napätie, ktoré formovalo a zatieňovalo rodinné vzťahy, umlčané na roky, vypláva na povrch nepredvídateľným a bolestivým spôsobom.

Bratia mešťania
5/5 – (8 hlasy)

zanechať komentár

Táto stránka používa Akismet na zníženie spamu. Zistite, ako sa spracúvajú údaje vašich komentárov.