3 najlepšie knihy od Almy Delie Murillo

byť dedičom Juan Rulfo supone un ejercicio de responsabilidad. Más aún cuando uno no tiene por qué recoger fantasmas de otros para llevarlos a habitar su alma. En el caso de la Mexický spisovateľ Alma Delia Murillo táto záležitosť sa javí ako základný naratívny základ, výhovorka na rozprávanie s tým presvedčivým nádychom nostalgie, existenciálneho a sociologického.

S knihami Almy Delia si užijeme množstvo pocitov, ktoré zahŕňajú intimitu, ale sú to činy, ktoré oprávňujú akýkoľvek naratívny návrh. Rovnováha, záväzok, vďaka ktorému sú jeho príbehy také, po ktorých túžil každý, kto si niekedy v živote sadne k písaniu.

En plena sintonía generacional parece como si el asunto de la lectura de sus obras cobrara otra dimensión añadida. Porque hay algo de magnetismo en el imaginario coetáneo. Como de conversación de bar donde todo fluye con mayor naturalidad en base a símbolos compartidos y evocaciones fluidas de lo vivido. De cualquier forma siempre es uno de esos descubrimientos atesorados para cualquier lector. Imprescindible.

3 najlepšie odporúčané knihy od Almy Delie Murillo

Príbehy zla (a jeden, ktorý druhý preklínal)

Los volúmenes de relatos tienen la extraña virtud de recoger las vidas de sus personajes bajo el paraguas de la imaginación del autor. Vidas dispares, destinos alejados unos de otros, propuestas e hilos narrativos muy dispares… Pero todos esos protagonistas fugaces, en medio de escenarios remotos, acaban por robar cachitos del alma de la autora. La cuestión es si en ese imaginario desplegado sobre cada «pequeña» historia la autora es capaz, como ocurre en este caso, de hilarlo todo con esa empatía capaz de cobijar todo lo humano.

Rozpory, prežívanie, odolnosť, zúfalstvo, túžby, vášne, strachy a vina. Príbehy sa zameriavajú na rozmanitosť bodov, ako sú hviezdy na oblohe, a nakoniec sa z nich skladá kupola, ktorá je všetkým. Táto kniha sa tomu nakoniec prispôsobí svojimi dvadsiatimi nezabudnuteľnými príbehmi.

Od Upírky z Bed and Breakfast, ktorá rozsieva mŕtvoly, kde býva, po Jackie, zmyselnú donášku jedla, ktorá vstúpi do domu svojich osamelých klientov a popraví ich, cez Bartola Gomera vo filme La rebelión de los en medio, ktorý spôsobí zápalná revolúcia v korporátnej šedi kancelárskych pracovníkov, tieto príbehy rozprávajú o tom, ako sme v honbe za úspechom a „kvalitou života“ vybudovali malé peklo prostredníctvom technológie, honby za produktivitou a oddanosti absurdným účelom, ktoré skôr či neskôr obrátiť proti nám.

Protagonisti týchto príbehov mutujú z dobrých ľudí – dokonca aj dobrých predmetov, ako je Obvyklý stôl – na bytosti, ktoré umožňujú, aby sa ich temná stránka javila ako dobytie slobody. Neposlúchajú, zriekajú sa, zrádzajú, zabíjajú a nechávajú sa posadnúť tým krehkým diablom, ktorý, ako povedal Fernando Pessoa, kazí, ale osvetľuje.

Príbehy zla (a jeden, ktorý druhý preklínal)

chlapec, ktorým sme boli

Cada cual va sorteando sus deudas e hipotecas de la mejor manera posible. Solo una de esas deudas jamás puede ser pagada. Me refiero a lo que prometimos ser o hacer cuando éramos niños y lo que finalmente nos ocurre. Todo relato de la infancia tiene ese punto de nostalgia, de melancolía, con dejes de extrañante felicidad. En esta ocasión Alma nos habla de deudas confirmadas, ya cuando uno aún ni tan siquiera ha tenido tiempo de proyectar esos sueños que acabarán rotos en su mayoría. Y así el asunto cobra nuevas dimensiones…

Óscar, María a Román sa stretávajú na internátnej škole, ktorá bude pre nich ihriskom, ale aj mostom do temnej noci duše: nikto z troch sa nevyhne bolesti a všetci zdieľajú grandiózne fantázie. Spoločne prejdú osamelosťou a sirotou a budú čeliť potrebe robiť rozhodnutia, ktoré ich poznačia na celý život. Potom ich osud rozdelí na dlhých dvadsať rokov.

Kým sa opäť stretnú, sú už z nich traja iní ľudia, traja obyčajní dospelí ľudia so spoločnými problémami... no v ich prítomnosti i minulosti sa dajú rozviazať uzly: homosexualita, pomsta, matičiarska vina, pochovaná láska. Spoločne budú opäť hľadať odpovede v ich súčasných pomeroch aj v deťoch, ktorými boli.

hlava môjho otca

Je niečo zraňujúce, než postava márnotratného syna. Pretože prvému ide len o podceňovanie vlastného osudu. Mám na mysli postavu márnotratného otca. Pretože tento druhý sa postaral o opustenie minulosti, prítomnosti a budúcnosti, koniec koncov existencie. Hľadanie márnotratného otca môže byť len márnym pokusom nájsť zmysel života. Snáď ani nie je potrebné ho konečne nájsť, aby sme sa zo siroty dostali do plnosti.

Vo veku štyridsiatich rokov sa dcéra ako na výlete, ktorý nemá viac odkazov ako stará fotografia, púšťa do hľadania svojho otca. Kým rozpráva o rozhodnutí ísť sa s ním stretnúť a o výlete, ktorý ju zavedie z Mexico City do Michoacánu, budeme spolu s ňou budovať minulosť, lásky, radosti, nehody, neprítomnosti.

„Všetci sme deti Pedra Párama,“ hovorí nám Alma Delia Murillo, ktorá čelí spoločnému faktoru, ktorým je opustenie domu otcom. Tvárou v tvár tejto skutočnosti sa vyzlieka v každej kapitole, aby s nami hovorila o potrebe prebudovať tento symbol univerzálnej váhy, aby sa mohla definovať.

Jej život sa teda odvíja v rámci tohto hľadania: medzi siedmimi bratmi a pracujúcou matkou hlavná hrdinka vyrastá a reflektuje nielen svoj životopis, ale aj históriu hlboko rozdelenej krajiny, kde ženy nepočítajú. , z jeho pohľadu príbeh otca.

Hlava môjho otca je priehľadná kniha, v ktorej budú čitatelia sprevádzať cestu za mužom tajomného osudu a možno zachytíme aj pohľady na naše vlastné pátrania. Príbeh napísaný zvnútra, odkiaľ sa dá len prejsť cestou k pôvodu.

hlava môjho otca
ohodnotiť príspevok

zanechať komentár

Táto stránka používa Akismet na zníženie spamu. Zistite, ako sa spracúvajú údaje vašich komentárov.