3 najlepšie knihy od Josepha Hellera

Literatúra z Joseph Heller sa narodil s tou pečaťou zrelosti spisovateľa už späť zo všetkého. Takto človek objaví v rozprávaní tohto amerického autora a chuť redukovať na absurdné, na humor, na nefiltrovanú kritiku. Ako s inými slávnymi pilotmi neprešlo nič do literatúry ako Svätý Exupery o James salter v konečnom dôsledku transcendentnejší pre svoj vlastný pohľad na literatúru ako na pole väčšej podstaty, a nie na pľuvadlo, kde uvoľní horkosť skôr, ako sa ponáhľa späť do krku.

Musí tam byť všetko. Vždy sa nájde čas na ten či onen druh literatúry, na tú, ktorá vznešená, alebo na tú, ktorá všetko zosmiešňuje. V Hellerovom viac ako čudnom, zdeformovanom videní je brutálny realizmus, ktorý prešla predstavou niekoho, kto už nečaká riešenie či zlepšenie a oddáva sa len misii odhaľovania biedy. Pretože jedna vec je nekomunikovať s mlynskými kameňmi a druhá mať možnosť či chuť o tom písať s presvedčením ponúknuť tú najpotrebnejšiu prehľadnosť pre otupené svedomia.

Je to ako to staré príslovie „niekto to musel urobiť“. V literatúre amerického 20. storočia si Heller dal za úlohu začať prezentovať šedé oblasti amerického sna, presvedčený o tom, že Amerika potrebuje každého svojho občana, aby zachoval presne netušené rovnováhy...

Najlepšie 3 odporúčané romány od Josepha Hellera

Pasca 22

A Heller prišiel a napísal klasiku ... Iste ho len napadlo napísať tragikomédiu svojich dní medzi záblesky rakiet zem-vzduch, bômb a svätých vajíčok veľkých expedičných vojakov ...

Počas druhej svetovej vojny v nemocnici americkej základne na malom talianskom ostrove pilot bombardéra menom Yossarian predstiera, že je blázon. Pri ďalšej leteckej misii sa chce za každú cenu vyhnúť strate života a vrátiť sa domov. Prečo sa ho do pekla všetci snažia zabiť zdola?, pýta sa sám seba zakaždým, keď zhodí bombu. Yossarian sa snaží dokázať, že je blázon, no spadá pod „Catch 22“: absurdné a zvrátené vojenské pravidlo, ktoré hovorí, že tí, ktorí tvrdia, že sú šialení, aby sa vyhli vojne, sú tí najrozumnejší. A ak si zdravý, si zdravý, takže... Nemáš na výber!

Trap 1961, ktorý bol pôvodne publikovaný v roku 22, je bezpochyby jedným z najzábavnejších a najslávnejších majstrovských diel všetkých čias a je základným kameňom americkej literárnej tradície, vďaka čomu získal zoznam najlepších kníh XNUMX. storočia. Čitateľ sa ponorí do závanu absurdných situácií a klamných dialógov, ktoré zdôrazňujú hlúposť vojny a človeka. A je to „peklo, ktorým sme boli a vždy sme boli,“ hovorí Laura Fernández v prológu. Ak by som mal opísať peklo, bolo by to šialene vtipné. Pretože taký je svet smiešny. […] Aby sa toto ľudstvo pokúsilo dozvedieť sa niečo o sebe. “

Pasca 22

Niečo sa stalo

Za všetkou kyslou kritikou, v akejkoľvek túžbe zosmiešňovať alebo satirovať, vždy nachádzame rozčarovanie rozprávajúceho v službe v jeho úsilí odhaliť, čo to je, čo nás núti znova a znova zakopnúť vo svojich prostriedkoch, komplexoch a vine. Sociálny úspech je najhorším cieľom modernej spoločnosti plnej zlozvykov. Toto je príbeh zrútenia.

Bob Slocum je závideniahodný muž. Výkonný a úspešný má atraktívnu manželku a tri deti, „priateľa“ a vzhľadom na svoju pozíciu aj túlavý hárem. Niečo sa však stalo. Možnosť degradácie v jeho hierarchii, strach z toho, že sa nedostanú na vrchol, kde sa rozhoduje, a nenávisť voči nadriadeným, ktorá sa mieša s rozpadom jeho rodinného života, predstavujú pre Slocum neustále trápenie.

Portrét mladého výtvarníka, starého

Nebolo to osobné, James Joyce. Heller by mohol ako odkaz vziať Doriana Graya. Išlo o záchranu tohto bodu transcendencie diela, ktoré sa otvára o umení a jeho význame alebo zdrojoch. Portrét mladistvého, starého umelca je dojímavým a fascinujúcim vpádom do mysle umelca, ktorý reflektuje svoj život pri hľadaní zdroja inšpirácie. Výnimočný, dojímavý a podmanivý pohľad na kreativitu so všetkými okamihmi nádejnej ilúzie a mučivého sklamania.

Eugene Pota, prozaik, ktorý sa má rád starogermánskej mince Vďaka svojmu prvému románu sa stal legendou, kultúrnou ikonou, hľadá argument pre svoje definitívne dielo, keď vníma blížiaci sa úpadok jeho dní. Tento prvý román poznačil jeho literárnu kariéru. Od tej chvíle všetku jeho prácu kritici dôkladne rozobrali a až na nejaký krátkodobý úspech ju považovali za nedostatočnú.

Pri hľadaní sprisahania sa obracia na svoju manželku, agenta, redaktora, bývalých milencov, dokonca aj svojho lekára. Každý mu prináša nápady, no ani jeden nie je presvedčivý, až ho strhne dezilúzia. Vo svojom nepokojnom boji s inšpiráciou, Pota, "alter ego" z starogermánskej mince, sa ponorí do „tragickej zložky“ života takých spisovateľov, akými sú Scott Fitzgerald, Henry James, Jack London a Joseph Conrad; zmätok, ktorý na nich spôsobil počiatočný úspech, ktorý neskôr nenašli v zvyšku jeho práce. Mimochodom, medzi svojimi životnými dobrodružstvami a neúspešnými románovými začiatkami vzdáva hold svojim obľúbeným autorom; okrem iných Mark Twain, Franz Kafka a James Joyce s prikývnutím titulu. Portrét mladého umelca, starého, bol posledným rozprávaním Joseph Heller.

Portrét mladého výtvarníka, starého



ohodnotiť príspevok

zanechať komentár

Táto stránka používa Akismet na zníženie spamu. Zistite, ako sa spracúvajú údaje vašich komentárov.